ATP konvencia v praxi – príručka pre dopravcov

Preprava potravín nie je len otázkou logistiky – je to aj zodpovednosť za zdravie ľudí, kvalitu produktov a dobré meno firmy. Keď tovar prekročí hranice, vznikajú ďalšie požiadavky, ktoré je potrebné splniť. Jedným z kľúčových predpisov, ktorý upravuje pravidlá prepravy rýchlo sa kaziacich produktov, je ATP konvencia – medzinárodná dohoda, ktorá stanovuje, ako by mala vyzerať preprava potravín vyžadujúcich kontrolovanú teplotu.

V tomto článku jednoducho vysvetľujeme, kedy sa ATP uplatňuje, na ktoré produkty a dopravné prostriedky sa vzťahuje, kto potrebuje certifikát a aké riziká so sebou nesie nesplnenie jej požiadaviek. Stručne povedané – všetko, čo musí dopravca vedieť, aby mohol bezpečne a legálne prepravovať potraviny do zahraničia.

Čo je ATP konvencia?

ATP konvencia, teda Dohoda o medzinárodnej preprave rýchlo sa kaziacich potravín a o špeciálnych dopravných prostriedkoch určených na túto prepravu, je medzinárodný dokument, ktorý upravuje pravidlá prepravy potravín vyžadujúcich stálu kontrolu teploty medzi signatárskymi štátmi. Bola podpísaná v roku 1970 v Ženeve pod záštitou Organizácie Spojených národov a nadobudla platnosť v roku 1976. Poľsko je jej zmluvnou stranou od roku 1984.

Cieľom ATP je zabezpečiť, aby potraviny prepravované medzi štátmi dorazili k príjemcovi čerstvé, bezpečné a bez rizika zhoršenia ich kvality v dôsledku nesprávnej prepravy.

Dohoda stanovuje okrem iného:

• povolené teploty prepravy jednotlivých skupín tovaru,
• požiadavky na konštrukciu a vybavenie používanýchdopravných prostriedkov,
• postupy posudzovania zhody s izolačnými normami,
• spôsoby testovania a kontroly činnosti chladiacich a vykurovacích zariadení.

Dohovor teda obsahuje ako usmernenia, ktoré stanovujú, za akých teplotných podmienok sa môžu prepravovať konkrétne výrobky, tak aj usmernenia, ktoré uvádzajú, aké dopravné prostriedky sa na tento účel môžu používať. Podrobne opisuje klasifikáciu vozidiel, kritériá pre povolenie prepravy, ako aj meracie a kontrolné postupy, ktoré pomáhajú udržiavať jednotné normy v medzinárodnej chladiacej preprave.

Dôležité je, že ATP konvencia je neustále aktualizovaná – zmeny vypracúva špeciálna pracovná skupina pôsobiaca v rámci OSN, ktorá zohľadňuje technologický rozvoj a nové výzvy odvetvia.

Pre dopravné spoločnosti nie je ATP len technickým dokumentom – je to aj záruka súladu s medzinárodnými požiadavkami a často nevyhnutnou podmienkou spolupráce s veľkými výrobcami a obchodnými reťazcami, aj domácimi, o čom sa dočítate v ďalšej časti článku.

Kedy sa uplatňuje dohoda ATP?

Dohoda ATP sa uplatňuje v prípade plateného medzinárodného prepravovania potravín, ktoré ľahko strácajú kvalitu v dôsledku nesprávnej teploty. Konkrétne povedané, uplatňovanie predpisov ATP je povinné, ak sa miesto nakládky tovaru a miesto jeho vykládky nachádzajú v dvoch rôznych štátoch a krajina, v ktorej sa vykládka uskutoční, je zmluvnou stranou dohovoru. Takáto preprava sa môže uskutočniť na vlastný účet alebo na účet tretej osoby.

Druhy dopravy, na ktoré sa zmluva vzťahuje, sú:

• cestná doprava,
• železničná doprava,
• kombinovaná doprava – ak sa realizuje oboma druhmi dopravy,
• krátka námorná preprava – ak sa vykonáva na vzdialenosť menšiu ako 150 km, ak sa tovar dodáva bez prekládky dopravnými prostriedkami používanými v pozemnej preprave (železnica a/alebo motorové vozidlo) alebo ak sa námorná preprava vykonáva medzi dvoma takými pozemnými prepravami.

Hoci sa ATP dohovor týka medzinárodnej prepravy potravín, v niektorých situáciách sa uplatňuje aj v rámci krajiny – nie z právnej povinnosti, ale z dôvodu požiadaviek zákazníkov, napr. veľkých maloobchodných reťazcov. Pre nich je certifikát ATP potvrdením kvality prepravných služieb, aj keď sa trasa končí a začína v rámci tej istej krajiny.

Prípady, keď sa ATP nevzťahuje

Nie každá preprava potravín podlieha predpisom ATP. Hoci sa pravidlá tejto dohody široko uplatňujú, existujú situácie, v ktorých nie sú požadované. Kedy presne?

• Vnútroštátna preprava – ak sa preprava uskutočňuje výlučne v rámci jednej krajiny, predpisy ATP sa formálne neuplatňujú.
• Námorná doprava – ATP sa nevzťahuje na námornú dopravu (ani v prípade spomínanej vzdialenosti menej ako 150 km, ak nie je súčasťou dlhšieho reťazca súvisiaceho s pozemnou dopravou).
• Produkty, na ktoré sa zmluva nevzťahuje – niektoré tovary, hoci sú potravinárske, nepodliehajú ATP. Ide napríklad o živé ryby a mäkkýše a úplne spracované produkty (napr. údené, solené, sušené alebo sterilizované), ktoré nevyžadujú kontrolovanú teplotu.
• Iné ako potravinárske tepelne citlivé tovary – hoci lieky, kvety alebo kozmetické výrobky tiež vyžadujú stabilné podmienky, nie sú zahrnuté do ATP, pretože nie sú potravinami uvedenými v prílohách k dohovoru.

Vždy je vhodné dôkladne skontrolovať, či daný tovar skutočne vyžaduje súlad s ATP. Tým sa vyhnete zbytočným nezrovnalostiam počas prepravy.

Mohlo by vás tiež zaujímať: Tabuľka ADR – nebezpečné látky a ich identifikačné čísla >>>

Aké produkty podliehajú ATP?

Dohoda ATP presne stanovuje, ktoré potraviny podliehajú jej ustanoveniam a musia byť prepravované za riadne kontrolovaných podmienok. Ide o tepelne citlivé výrobky, t. j. výrobky, ktoré sa ľahko kazia, strácajú kvalitu alebo predstavujú ohrozenie zdravia, ak počas prepravy nie je zabezpečená vhodná teplota.

Do tejto skupiny patria okrem iného:

• mäso a mäsové výrobky – napr. čerstvé, mleté, červené, hydinové, divina, údeniny,
• ryby a rybné výrobky – napr. mrazené a čerstvé ryby, mäkkýše, kôrovce,
• mlieko a mliečne výrobky – napr. kefír, smotana, jogurt, syry, maslo,
• mrazené výrobky – napr. zmrzlina, mrazené ovocie a zelenina, polotovary pripravené na konzumáciu,
• ovocie a zelenina.

Každý z týchto produktov má priradenú maximálnu prepravnú teplotu, ktorú je nutné bezpodmienečne dodržiavať. Zoznam produktov je jasne stanovený v prílohách dohovoru.

Aké požiadavky ATP musia spĺňať dopravné prostriedky?

Dohoda ATP zavádza jasné usmernenia týkajúce sa špeciálnych dopravných prostriedkov určených na prepravu tepelne citlivých produktov. Kľúčovú úlohu tu zohráva konštrukcia vozidla aj jeho vybavenie, pretože práve oni určujú udržanie vhodných prepravných podmienok – v súlade s ustanoveniami dohody.

Technické požiadavky sa zameriavajú hlavne na:

• Tepelnú izoláciu – karoséria musí byť riadne izolovaná od vonkajších podmienok, aby sa vo vnútri udržala konštantná teplota. Je vyžadovaná určitá hrúbka stien a nízka hodnota koeficientu K, t. j. koeficientu tepelnej priepustnosti – najmä vo vozidlách s šírkou väčšou ako 2,5 metra – aby boli splnené izolačné normy stanovené v predpisoch ATP.
• Chladiaci alebo vykurovací zariadenie – v takýchto dopravných prostriedkoch musia chladiace a vykurovacie zariadenia zabezpečovať stabilné teplotné podmienky bez ohľadu na vonkajšie podmienky a dĺžku trasy.
• Kontrolné systémy – sú požadované záznamníky teploty a alarmy, ktoré informujú o prekročení povolených teplotných limitov.

Dohoda ATP sa vzťahuje na tieto vozidlá používané na prepravu rýchlo sa kaziacich výrobkov:

• Izotermické – vybavené izoláciou, ale bez aktívneho chladenia.
• Chladiace vozidlá – napr. s mechanickým kompresorovým agregátom a schopnosťou udržiavať určitý teplotný rozsah.
• Chladiace vozidlá – s pasívnym zdrojom chladu, ako je ľad alebo suchý ľad.
• Kúrené dopravné prostriedky – zabezpečujúce kladné teploty aj pri veľmi nízkej teplote okolia. Kľúčovým prvkom vybavenia takéhoto vozidla je kúrenie, ktoré umožňuje udržiavať požadované teplotné podmienky vo vnútornom priestore nákladného priestoru.
• Vozidlá s kombinovaným systémom – schopné chladenia aj kúrenia nákladného priestoru. Tento typ dopravných prostriedkov je vybavený zároveň kúrením aj chladiacim systémom, vďaka čomu môžu udržiavať požadované teplotné podmienky nezávisle od ročného obdobia alebo druhu prepravovaného tovaru.

Všetky musia spĺňať určené normy pre špeciálne dopravné prostriedky uvedené v prílohách k dohovoru ATP.

Požadujú sa tiež rozlišovacie znaky, ktoré jednoznačne identifikujú triedu vozidla a jeho schopnosť udržiavať správne teplotné podmienky.

➡ Vyskúšajte HOGS Maps na 14 dní zadarmo a plánujte prepravu bez stresu!

Povinnosti vodiča a prepravného personálu

Splnenie požiadaviek ATP je tiež súčasťou každodennej práce ľudí zodpovedných za prepravu. Vodiči a osoby, ktoré prichádzajú do styku s nákladom, musia dodržiavať určité pravidlá, ktoré ovplyvňujú bezpečnosť a kvalitu prepravovaných potravín.

Ich povinnosti sú nasledovné:

• Príprava vozidla pred naložením – nákladný priestor musí byť personálom dôkladne umytý a dezinfikovaný, aby sa zabránilo kontaminácii produktov. Následne je vodič povinný udržiavať počas prepravy vhodné teplotné podmienky, čo zahŕňa okrem iného neustále monitorovanie fungovania zariadení.
• Kontrola teploty – pred vyrazom na trasu je potrebné sa uistiť, že v nákladnom priestore sú vhodné podmienky a že chladiaci alebo vykurovací systém funguje správne.
• Obsluha teplomera – údaje z meraní sa musia uchovávať a predložiť v prípade kontroly. V závislosti od dĺžky trasy by sa merania mali vykonávať každých 5, 15 alebo 60 minút.
• Hygiena personálu – každý zamestnanec, ktorý prichádza do styku s nákladom, musí mať platné hygienické a epidemiologické vyšetrenia.

Práve tieto každodenné činnosti – hoci často prehliadané – rozhodujú o tom, či preprava spĺňa stanovené normy a či sa produkt dostane k príjemcovi v očakávanom stave.

Certifikát ATP – kto ho potrebuje a ako ho získať?

Pri medzinárodnej preprave rýchlo kaziacich sa potravín je certifikát ATP povinný. Potvrdzuje, že dopravný prostriedok spĺňa požiadavky dohovoru – konštrukčné aj teplotné.

Bez platného certifikátu sa vozidlo nemôže zúčastňovať medzinárodnej prepravy vykonávanej v súlade s pravidlami ATP.

Dôsledky nesúladu s ATP

Nedodržanie ustanovení ATP má vážne dôsledky – od finančných sankcií až po stratu oprávnenia vykonávať medzinárodnú prepravu.

Ak vozidlo nezabezpečuje vhodné podmienky na zachovanie kvality potravín – napr. nefunguje agregát, izolácia je nefunkčná, teplomer nefunguje správne – dôsledkom môže byť vrátenie nákladu, jeho zničenie alebo zadržanie vozidla. Takéto porušenia niekedy vedú k strate certifikátu ATP a zákazu vstupu do niektorých krajín.

Okrem formálnych a finančných strát dochádza aj k poškodeniu imidžu – nespokojnosť zákazníkov, meškania alebo reklamácie môžu výrazne oslabiť pozíciu spoločnosti na trhu.

Zhrnutie

Dohovor ATP je oveľa viac ako len súbor formálnych predpisov – je to praktický nástroj, ktorý pomáha spoločnostiam prepravujúcim rýchlo sa kaziace potraviny efektívne fungovať na medzinárodnom trhu. Jeho hlavným cieľom je ochrana kvality tovaru počas prepravy a zabezpečenie, aby prepravné podmienky spĺňali jasne stanovené normy.

Uistiť sa, ktoré produkty podliehajú ATP – napr. mrazené potraviny – a aké prepravné normy musia byť splnené, je základnou povinnosťou každého dopravcu. Správne dodržiavanie pravidiel stanovených v dohode sa prejavuje nielen na bezpečnosti potravín, ale aj na dôveryhodnosti a reputácii spoločnosti, čím sa zvyšuje jej konkurencieschopnosť a otvára sa cesta k spolupráci s najnáročnejšími obchodnými partnermi.

Najčastejšie kladené otázky (FAQ)

Čo znamená skratka ATP?

ATP je skratka francúzskeho názvu Accord relatif aux transports internationaux de denrées périssables et aux engins spéciaux à utiliser pour ces transports, čo znamená Dohoda o medzinárodnej preprave rýchlo sa kaziacich potravín a o špeciálnych dopravných prostriedkoch určených na túto prepravu. Dohoda stanovuje podmienky prepravy takýchto výrobkov a nevyhnutné vybavenie dopravných prostriedkov prepravujúcich náklad.

Je certifikát ATP povinný?

Áno – v prípade medzinárodnej prepravy tovaru, na ktorý sa vzťahuje dohovor ATP, je certifikát povinný. Kontroluje sa pri kontrole súladu prepravných podmienok s technickými požiadavkami stanovenými v dohovore. V vnútroštátnej preprave môže byť jeho držanie dobrovoľné, hoci ho často vyžadujú objednávatelia.

Kedy sa dohoda ATP neuplatňuje?

Neuplatňuje sa pri preprave produktov, ktoré nepatria do skupiny rýchlo sa kaziacich čerstvých alebo mrazených potravín. Jej ustanovenia sa neuplatňujú ani (hoci jej pravidlá možno dobrovoľne používať) v vnútroštátnej a medzinárodnej námornej preprave – s výnimkom námornej prepravy na vzdialenosť menšiu ako 150 km, ak sa tovar dodáva bez prekládky dopravnými prostriedkami používanými na pozemnú prepravu alebo ak sa námorná preprava vykonáva medzi dvoma takými pozemnými prepravami.